Voda bez života

posted in: Nezaradené | 2

Stojím na moste a pozerám do vody jednej z našich najvychytenejších riek. Pristaví sa pri mne starý pán a aj keď je mi zrejmé, že ludia majú tendenciu idealizovať si minulosť, spájanú so svojou mladosťou, opisuje, ako sa voľakedy rieka černela rybami. „Viete nebolo žiadne chyť a pusť a rýb bolo ako maku“ vraví. Nebol jediný, každý, kto sa v priebehu roka pri mne pristavil, zopakoval túto pesničku.

Čím ďalej, tým viac počúvame, ako príroda pomaly ustupuje človeku, Je to vo svojej podstate dobre, že sa tento vážny problém dostáva do povedomia širokej verejnosti. No lepšie by bolo, keby sme to vôbec nemuseli riešiť. Ale musíme, naša generácia je tá zlomová. Bude to buď-alebo.

Problém je to samozrejme globálny, a pri globálnych problémoch majú jednotlivci tendenciu ich prehliadať s tým, že to aj tak nedokážu ovplyvniť. No nie je to celkom tak. Keď sa každý zamerá na svoje okolie, alebo oblasť svojho záujmu, veľa veciam môže pomôcť.

Ja ako rybár, aj keď to znie asi paradoxne, pretože rybári sú braní ako jedni z tých čo tieto problémy spôsobujú, sa zaujímam práve o túto oblasť. Mnohými úplne prehliadanú. Ryby nevidíme, vnímame ich maximálne ako súčasť našej stravy. Žijú skryto, vo svete do ktorého máme obmedzený prístup. Berieme ich ako samozrejmosť, niečo o čom vieme že je ,no nazáleží nám na nich, teda minimálne veľkej vačšine.

Ako som spomínal v predošlých článkoch, vrátil som sa k muškáreniu, lovu na horských potokoch, riekach a ostal som šokovaný. Za tak krátky časový úsek, asi patnásť rokov, čo som naposledy stál pri vode s muškárskym prútom v ruke sa situácia dramaticky zmenila.

Niečo, čo som bral ako samozrejmosť, ňou už nie je. Život z našich horských vôd sa vytratil. A až na pár jednotlivcov a malých skupiniek ľudí, sa tým nik nezaoberá. Akoby ten problém ani neexistoval. Je skvelé, že sa medzi širokú verejnosť dostali témy ako ochrana lesov, vtáctva, vlkov, medveďov. No ryby nik nerieši. Nevidíme ich, nevidíme problém!

Pritom aj samotní ekológovia a aktivisti by mali rozumieť tomu, že keď v prírode miznú jednotlivé druhy, následok býva reťazovitý. Všetko so všetkým súvisí a ja sa teraz budem snažiť nájsť jednotlivé príčiny tohoto stavu.

Prečo pstruh, lipeň a ich sprievodné druhy rýb z našich vôd dramaticky miznú? Nikdy to nie je o jednej príčine, aj keď samozrejme svojim spôsobom áno je. Na začiatku všetkého stojí človek. Jeho snaha o podmanenie si všetkého vyústila do už prebiehajúcej katastrofy. Meníme prírodné pomery, likvidujeme prírodu a pri všetkej svojej zaslepenosti si ešte stále mnoho ľudí neuvedomuje, že sa to týka nás všetkých.

Takže to, že človek zmenil pomery, respektíve rovnováhu v prírode už asi všetci vieme, no pokúsim sa byť konkrétnejší. Teraz na svoju obhajobu, prečo práve ja ako rybár moralizujem o tejto téme. Mojou snahou bude veci meniť, nie iba moralizovať. Svojim sposobom žijem ekologickejšie, ako mnohí už dlho. Od detstva som vegetarián, ako domácnosť triedime odpad, redukujeme množstvo plastov a chémie, tu už existujú aj iné alternatívy. Na to, že som chalan z mesta som v prírode trávil mnoho času. Či už pri brehoch potokov a riek, ako aj v lesoch, na horách. Teraz je to také in tváriť sa ekologicky, no nerobiť pre to v podstate nič.

Poďme ale už spať k nosnej téme, príčiny ubytku rýb z horských a podhorských tokov.

Rieky sme spútali a presekali veľkým množstvom kaskád, regulácii, malých vodných elektrární, ktoré totálne zmenili hydrologické pomery. Mimo toho, že nad prehradením sa tok rieky spomalil a usádzajú sa tam naplavované sedimenty, ktoré nemôžu putovať ďalej riečnym prúdom a nepretržite tak formovať, meniť tok, znemožnili sme lososovitým rybám podnikať ich migračné trasy, ktoré mali v sebe zakódované tisíce rokov. Pritom napríklad MVE majú energetický prínos skutočne minimálny, podľa toho, čo som sa dočítal, tvoria iba asi pať percentný podiel na výrobe elektrickej energie.

V zahraničí už to pochopili a existuje tam mnoho iniciatív a projektov na opatovné spriechodnenie riek. Ľudia tam bojujú za svoje rieky a vo veľa prípadoch aj uspejú. Nám je to však ľahostajné. To musíme zmeniť!

Tak isto výrub stromov, ako súčasť protipovodňových opatrení, by mal už patriť dávno do dôb minulých. So stromami odstraňujeme zatienené miesta, ktoré ryby chránia pred predátormi, pod ich koreňovými systémami majú mnohé druhy úkryty, a zároveň sa nekrytá voda v lete viac, prehrieva. No to nie je všetko, na jeseň popadané listy vo vode rozkladajú drobné organizmy, ktoré tvoria potravu pre larvy vodného hmyzu a ten zase tvorí potravu lososovitých rýb.

Teraz trošku zabrdnem do ekologických aktivistov, pretože jednostranná ochrana jedného druhu, neraz nepôvodného, ktorý je predátorom ďalšieho ohrozeného druhu, ktorému postupne miznú prirodzené biotopy, má za následok totálnu devastáciu. Ako pacifista súhlasím s tým, že treba chrániť, no nie jedneho tvora, vždy ide o komplexný problém. Tak je to v prípade kormorána, ktorý zdecimoval hlavne už tak dosť ľudmi skúšanú populáciu lipňa ako aj vydry a norka kanadského, ktorí sú zase špecialisti na pstruhov. Je to veľmi zjednodušený pohľad, no vo svojej podstate je to tak. nadá sa vypichnúť jeden problém a druhý nevidieť. Ryby mali vždy prirodzených predátorov, to je fakt. No mali aj vhodné podmienky pre svoj život, dostatok potravy, úkrytov a vhodné podmienky na neres.

Samozrejme aj rybári zohrávajú v celom probléme nie bezvýznamnú úlohu. Rybárske techniky sa za posledné desaťročia zlepšili a sú také efektívne, že aj tu sa musí pristupovať k reštrikciám. Obmedzenie počtu úlovkov, ja som aj za úplnú ochranu Pstruha potočného a Lipňa , lov iba v režime chyť a pusť, hlavne ich pôvodných populácii. Hospodárenie na mnohých našich vodách nie je vonkoncom ideálne. Pôvodný pstruh a lipeň sa nahrádza pstruhom dúhovým, ktorý je menej náročný a hlavne lacnejší a tvorí konkurenciu pre naše pôvodné druhy.

Slovenský rybársky zvaz má na tom tak isto svoj podiel, fungujú ešte v režime spred tridsiatich rokov a nereflektujú na to, že pomery sa za ten čas výrazne zmenili. Teda áno v niektorích veciach sa prispôsobili trhovému hospodárstvu a stali sa z nich perfektní obchodníci. Prirodzene nie v prospech rýb a rybárov, to už je ale ďalšia téma, ktorá rozhodne tiež stojí za zmienku.

Odlesňovanie tiež výrazne prispieva k úbytku rýb v našich vodách, tá sa nezadržiava, malé potoky, vlásočnice (neresiská pstruhov) ostávajú bez vody, v prípade zrážok, ktoré by les pohltil sú ryby zase spláchnuté prúdom vody a nemajú sa kam ukryť. Už spomenuté zatiennenie a zvyšovanie teploty horských vôd. To všetko spolu súvisí.

Čo môžem, respektíve môžeme urobiť aby sa to zlepšilo?

Dostať túto tému medzi širšiu verejnosť, pretože sa nás týka!

Bojovať proti výstavbe nových MVE a snažiť sa bojovať za likvidáciu a minimálne funkčné spriechodnenie tých, čo už sú postavené.

Bojovať proti drastickým reguláciam našich riek.

Bojovať za naše lesy, to sa už našťastie deje.

Snažiť sa minimalizovať chémiu použitú v domácnostiach, kontrolovať reálnu funkčnosť čističiek odpadových vôd.

Nevypilovať stromy popri našich riekach! Radšej sadiť nové.

Zatlačiť na Slovenský rybársky zvaz, rybári vedia pre čo!

Všímať si svoje okolie!

2 Responses

  1. Richard

    Veľmi dobre napísané, veľmi správne pomenované problémy. Určite som za plánovanú reguláciu vydry a kormorána, túto tému treba otvoriť pretože tu je možné docieliť relatívne rýchlo výsledok. Druhá vec je vziať si príklad zo susedného Česka kde prebieha úspešne projekt znovu obnovy meandrov riek, čím sa prirodzene spomalí odvádzanie vody z prostredia. Som za zavedenie zelených záplavovych pásiem riek všade kde to ide, výsadbou pôvodných druhov drevín spevniť brehy a všade kde je to možné, hrádze vzdialiť od koryta na maximum. Aby sa prívalová voda mala kam rozlievať a znížil sa tak tlak na určitých miestach. V nížinných pásmach je veľmi dôležité oživenie ramien riek, ktoré kedysi boli spojené s tokom. Ich revitalizácia a sprietočnenie. Je toho veľa. Ale žiaľ len veľmi málo ľudí sa v tomto smere angažuje.

    • JLtrimay

      Ďakujem,
      určite to treba riešiť a hlavne komplexne, presne ako píšete, nezvazovať rieky, ale uvoľniť ich… Je toho skutočne veľa, čo sa musí zmeniť, aby začali rieky a život v nich zase prosperovať…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *