Posuny…

posted in: Nezaradené | 0

Práve uplynul rok, od kedy som sa rozhodol vrátiť sa spať k lovu na mušku. Pred rokom to bolo veľmi spontánne a pamatám si, ako som s veľkým entuziazmom pozeral do budúcnosti. Vtedy to bola iba predstava, ktorú som však veľmi rýchlo začal realizovať. Nevedel som si pedstaviť, aké to bude, ale úprimne povedané, tušil som, že to bude dobré rozhodnutie.

Aj bolo, samozrejme človek stále dozrieva a mení preferencie, isteže , nie tie základné, hodnotové.

Na začiatku som sa, teraz hovorím za seba, pretože Lenka to tak nemala, snažil chytať čo najviac a hlavne najvačších rýb a dokázať si, že som to nezabudol, aj keď uplynul poriadny kus času. Bolo to vykúpené neraz tým, že sme sa tlačili na lukratívnych miestach s inými rybármi a pritom o kus ďalej už nechytal takmer nik. Aj z tohoto ošialu som naštastie práve nedávno vytriezvel a teraz viem, že ideme ešte trochu viac hľadať, viac chodiť, loviť menej pohodlne a staticky.

No na druhej strane to malo aj veľa pozitív. Stretli sme kopec fajn ľudí a to je skvelé.

Prichádza jeseň a zber lipňov. Vodou už plynú dole prúdom tisícky podeniek rodu Baetis. Mám viac skúseností no na druhej strane nesmiem zabudnúť , že už pri nás nebude stáť faktor nováčika (zaujímavý rybársky paradox) kedy sa vždy, dá sa povedať začiatočníkovi, podarí nejaký skvelý úlovok. U mňa to bol lipeň ktorého som síce nemeral, ale odhadom 50 centimetrov určite mal. Bol to vlastne jeden z mojich prvých lipňov po tomto reštarte.

Dni sú kratšie, to nemusím, ale nie je tak teplo a to mám rád. Ranný opar často dotvára mystickú atmosféru. Rieka plynie stále rovkako, niekde pomalšie, niekde v dravých prúdoch rýchlo. A ja si užívam kľud, akoby tá rieka z vás splavila všetko to naplavené z bežného života, prúd vás obmýva a vy tak podvedome cítiete, že toto vám je skutočne blízke. Z prírody sme vzišli a dosť často sa jej vzďaľujeme, no neviem či je to dobre.

Máme pocit že všetko tu je pre nás, ale to tak nie je. Príroda a všetko naokolo nie je naše vlasníctvo, sme jej súčasťou, tak ako všetko živé aj neživé. Nenarábajme s ňou tak akoby nám patrila. Nemyslime si, že sme niečo viac, nie sme! Keď si toto uvedomíme, pochopíme, že všetko má svoje zákonitosti, a aj samotný lov bude ľahší. Naše vedomosti, či už načítané, alebo empiricky nadobudnuté nám budú na nič, keď ich budeme využívať mechanicky. A dvojnásobne na nič, keď už loviť nebudeme mať kde.

Znie to možno dramaticky, ale ono to dramatické v skutočnosti je, aj keď pred tým zatvárame oči, mávneme rukou a stále čakáme, že sa to nejako vyrieši, niekto, alebo niečo to za nás vyrieši. No samozrejme, že nevyrieši… .

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *