Letný splín

posted in: Nezaradené | 0

Leto ubehlo, čo je vo svojej podstate aj dobre, teda minimálne pre mňa, pretože davy nie sú zrovna moja šálka kávy. Nie, nie som mizantrop, no keď idem muškáriť, tak mám rád pokoj. Je to pre mňa svojim spôsobom očistný proces.

Bolo to však skvelé, dúfal som, že budeme mať trochu viac voľna, no nepodarilo sa a plánovaný dlhší trip, sme museli odložiť, pretože sa to proste nedalo. Nevadí, práca má prednosť a jeseň bude asi aj tak vhodnejšia.

No to neznamená, že sme iba pracovali a takmer každý víkend sa nám podarilo odtrhnúť, síce sme sa práve víkendom z pochopiteľných dôvodov chceli vyhnúť. Nič to nemení na tom, že tie dni boli skvelé, predsalen na horách je v lete príjemnejšie, aj keď aj tam to už je niekedy na hrane.

Ale tie večery, keď slnko zapadalo za hory, vzduch sa príjemne ochladil a nad vodou začali lietať prvé potočníky, zdanlivo mŕtva voda ožila a ja celý deň hladajúci ryby, ktoré budú ochotné zazbierať som nevedel, na ktorého pstruha sa sústrediť skôr, boli skvelé.

Tým, že je to po rokoch prvá muškárska sezóna, som sa oboznamoval s hmyzom a jeho cyklom a preto som bol vždy o krok pozadu, ale to ma na tom baví, stále sa rád učím, a tak, po každom tripe som sedel za zverákom a dolaďoval aktuálne vzory. Nesnažím sa ísť vyšlapanou cestou, spoliehal som sa na pozorovanie, aj keď musím uznať, že pár nových kamarátov mi výrazne pomohlo.

Ich skúsenosti a pri všetkej skromnosti, náš pozorovací talent, nám dopomohli chytať relatívne pravidelne a so cťou ryby výlučne na suchú muchu. Som v tomto ortodoxný a už som to neraz spomínal, že nám nejde o kvantitu, ale o prežívanie okamihu a v tom je chytanie na sucho jednoznačne iné.

Jeden letný výlet si však budeme dlho pamatať. Všetko sa začalo tak klasicky, eufória z víkendu. Moje viazanie múch na poslednú chvíľu. Sledovanie stavu Váhu – taký, nazval by som to rituál ku koncu týždňa. Avšak trochu som ho zmenil a pridal na aktivite. Namiesto hektického ranného balenia, som už niektoré veci riešil v noci, nech som ráno pripravený. Asi to pri mojej roztržitosti nebola zrovna najlepšia myšlienka, pretože po príchode ku Váhu som zistil, že som niekde stratil respektíve zabudol kľúče od strešného boxu, kde sme mali brodiace nohavice aj topánky, podberáky, atď. Jediné pozitívum na tom bolo, že som ho v noci zamkol zle a dal sa vypáčiť bez nejakej ujmy. Problém číslo jedna bol vyriešený a ja som bol opať pozitívne naladený. Hovorím Lenke „ok idem si odskočiť, kým sa do všetkého navlečiem“ a ona, že to je fajn nápad. Potom to už išlo rýchlo, ako rýchlo zmizla, tak rýchlo bola spať, s tým, že nebola sama, ale asi sa pri nej zleteli všetky liptovské osi. Trasúc sa, si vyťahovala žihadlá a ja som bol v miernej panike čo robiť. Prečítal som pár článkov na google a čakal čo sa bude diať.

Naštastie žiadny anafilaktický šok sa nekonal a dvanásť narátaných štípancov iba štandardne opuchlo. Po hodine sme skonštatovali, že vo vode to bude mať aspoň zachladené, kedže útok bol na nohy a mohli sme začať chytať. Ako to už zvykne bývať, že keď sa niečo pokašle tak, príde nejaká forma reparácie, rybačka bola skvelá. Všetko čo zazbieralo som aj chytil a aj napriek nepríjemnému úvodu, na ktorom sa samozrejme s odstupom času už iba bavíme, to bolo naozaj dobré.

.

Teraz pomaly čas potočníkov končí a nastupuje obdobie maličkých podeniek, je to zase niečo iné, a to je na tom pekné, tešíme sa na jeseň, opar stúpajúci z vody a chladné rána. Horský vzduch bude zase o čosi ostrejší, ale to nám vyhovuje. Aktivita pstruhov a lipňov sa bude presúvať z večerných a ranných hodín smerom k poludniu a to je dobre, dobre pre nás. Kulisy sa o čosi zmenia, budú fotogenickejšie. A samotné pstruhy? Tým je to jedno, žijú svoj život a my, ak do neho chceme preniknúť, musíme neustále improvizovať.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *