Úvod

posted in: Fly-life, Nezaradené | 0

Poznáte to? Keď sa opať začnete venovať niečomu čo vám je veľmi blízke, cítite sa akoby ste sa vrátili spať v čase. Prejdú vám hlavou spomienky, taký príjemný návrat do detskej bezstarostnosti. Presne to sa udialo, keď som sa rozhodol vrátiť k muškáreniu. Opať som cítil vôňu horského vzduchu, sledoval nikdy neutíchajúci tok rieky, jej zákutia, prúdy a to tajomno. Horské potoky a rieky sú akési iné, sú dravé a tok vody je v nich rýchlejší, viac si ho uvedomujete, avšak ich čistota nám dovolí poodhaliť o nich trochu viac.

Celý ten prechod z jednej rybolovnej techniky do druhej, bol pomerne náročný, ale vďaka pár ľuďom a tomu, že som sa muškáreniu venoval v mladosti bol relatívne rýchly. Ja sa rád učím a keď ma niečo baví tak dvojnásobne, a tak je to dobre. Janko Ballay dvorný staviteľ prútov pri ktorom taká materiálna vec, akou muškársky resp. rybársky prút je, sa mení na niečo osobné. Vytvoríte si k nemu vzťah, stane sa vašou predĺženou rukou, vašou súčasťou a tak to má byť. Nie som materiálne založený, ale tie prúty od neho mám naozaj rád.

Tak ako prebiehala príprava čo sa výbavy týka, zároveň som sa snažil vstrebávať čo najviac informácii. Doma sme to s Lenkou preberali a vznikla myšlienka založiť taký menší, snáď časom sa zvačšujúci projekt, ktorý by bol zameraný, ako na samotné muškárenie, tak na ekologický aspekt lovu rýb a vanlife.

Pokúsim sa vysvetliť aké pohnútky ma k tomu viedli, totiž keď som porovnal ten priestor aký bol venovaný kaprom, čo je vo svojej podstate jednoduchá rybolovná technika, bol obrovský, aj keď to nechcem znevažovať, no muškárenie je na vedomosti omnoho obsiahlejšie a informácie sú kusejšie. Musíte nie len vedieť čitať vodu, ale aj perfektne ovládať techniku hodov, vedenia šnúry. Rovnako tak ak chcete byť úspešní, musíte mať slušné entomologické znalosti a výborný pozorovací talent. Práve to málo priestoru venovaného muškáreniu bol prvotný impulz.

Druhou vecou, pri ktorej som si to uvedomil, bol ten roziel. Uplynulo sotva patnásť rokov od vtedy, čo som naposledy muškáril a tak veľa sa zmenilo. Pstruhy už nie sú v každom potôčiku a rieke, lipňov tiež poriadne ubudlo, asi dramatickejšie, ako pstruhov a keď si zoberiem za aký krátky časoý úsek sa toto všetko udialo a trend je skôr klesajúci, považujem to nie za moju potrebu, ale skôr bytostnú povinnosť sa tým zaoberať a snáď časom aspoň malým kúskom prispieť.

Treťou vecou, ktorá z veľkej časti súvisí s tou prvou je, že ak človek chce toto všetko obsiahnuť, musí pri tej vode nejaký čas stráviť a keďže žijeme na dolniakoch, bolo zložité chodiť vyše sto kilometrov takzvane na otočku, a taktiež niekedy otravné stále hľadať ubytovanie a obvolávať priváty, kde sa nájde voľná izba. Tak vznikol nápad prispôsobiť si auto trochu k tomuto účelu. Nebolo to nič extrémne zložité a už sa odvezieme a vyspíme kde chceme, spíme pohodlne pri vode. Lepšie vidíme ten cyklus rieky, hmyzu, večer nám do auta nalieta kopec potočníkov a podeniek, a ja vždy pri plechovke piva alebo varení kávy premýšľam, ako ho pretransformujem z pierok a srsti na háčik. Rána pri východe slnka hneď vedľa rieky sú tiež iné akési osobnejšie, viac sa vám prihovára a ak máme chuť, iba sa oblečieme do prsačiek a hneď chytáme. Inokedy si to iba vychutnáme, ako ináč ako pri šále kávy. Zastaneme, kde sa nám páči, odídeme, keď chceme. Možno tam nie je taký komfort, ako keď sa človek ubytuje niekde na súkromí, ale tých pozitív tam je pre nás jednoznačne viac. Pre to na našom blogu bude časť venovaná vanlife.

Toľko k pohnútkam. Zima ubehla, nebudem klamať, pomaly, ako každému rybárovi. No na druhej strane bolo toho veľa na prípravu. Na jeseň sme sa trochu zorientovali a jar sme chceli maximálne využiť. Postupne sme spoznávali ten rytmus rieky, miesta a jej obyvateľov. Skúšali sme rôzne prístupy, no suchá mucha nám proste učarovala, inšpirovaní škandinávskou muškárskou školou, sme nemohli inak. Nechcelo sa nám mechanicky prehadzovať úsek po úseku. Radšej aktívne hľadáme zbierajúce ryby. Nejde nám o ich počet, ide o zážitok z každej jednej.

To vzrušenie, keď zbadáte krúžok na vode, potom druhý, tretí. Všetko stíchne a vy hľadáte ten správny interval, rátate čas medzi jednotlivými zobratiami a snažíte sa muchu odprezentovať tak, aby pôsobila čo najprirodzenejšie.

Prvé ryby sezóny na seba nenechali dlho čakať a čo ma teší ich veľkosť sa postupne zvačšovala. Lenka relatívne rýchlo na druhej či tretej rybačke zdolala krásneho potočáka cez 50 centimetrov, ja som síce mal viac rýb, no prevažovali lipne a dúhaky. Má jednoducho dobrý inštinkt a vie vycítiť, kde by sa pekná ryba mohla ukrývať. Veľmi som jej to prial a tešil sa akoby som ho mal ja. Ja som však bol spokojný a tie dúhaky medzi 40-60cm ktoré vedeli agresívne atakovať napodobeniny potočníkov, a potom vytiahnuť metre šnúry, unikajúc dolu prúdom mi to vynahradzovali. No vačší potočák sa mi stále vyhýbal.

Až začiatkom leta som zbadal na rozhraní kľudnejšej jamy a prúdnej časti peknú rybu ktorá bola aktívna. Jej pohyb prezrádzal, že sa dá uloviť a vedel som, že to je potočák. Občas bral pupy, občas aj keď celkom výnimočne zobral aj z hladiny. Bol som od neho asi len tri metre, no nevedel o mne. Vystriedal som osvedčené suché vzory potočníkov a on nereagoval. Maximálne urobil pohyb smerom k muche, no ani nevystúpal k hladine. Po asi pol hodine som to vzdal. Prelovil prúd oproti, ale aj tak mi to nedalo a po chvíli som sa snažil priblížiť z vačšej diaľky od spodu. Neviem, či to bol druhý, alebo tretí pokus, no pstruh sa zdvihol a už si to pamatám tak snovo, vyštartoval naprieč silným prúdom. Zdolávanie prebehlo relatívne hladko, dúhaky vedia vycvičiť v tejto disciplíne, ale súboj to bol krásny. Lenka poniže mňa mi ho na druhýkrát podobrala a ja som bol bez seba radosťou.

Od vtedy už všetko išlo akosi ľahšie, zlomil som tú extrémnu chtivosť, ktorá zvazuje myseľ a ruky a užíval si to ešte viac, nie že by som si to pred tým neužíval, ale poznáte to. Všetko zrazu ide samé od seba. Teraz som na dobrej vlne a sezóna je plnom prúde, čo viac si priať. Minimálne teda z rybárskeho hľadiska.

Medzitým sa nám stalo veľa milých aj menej milých príhod, ale s odstupom času sú úsmevné vlastne všetky. Otom sa však už dočítate v ďalších blogoch a myslím, že po tom trochu teoreticko sentimentálnom úvode to bude zábavnejšie a akčnejšie.

Aj keď ako už bolo spomenuté, budeme sa venovať aj vážnejším témam, no pre nás ľudí spatých s prírodou o to bytostnejším.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *